Lýdia Vadkerti-Gavorníková sa narodila 30. marca 1932 v Modre. Aj keď
väčšinu svojho života prežila v bratislavskej Trnávke, považovala sa za
Modranku. Život prežila v harmonickej rodine, ktorý jej však priniesol
aj veľa bolesti. Keď bola malé dieťa, zomrel jej otec a sestra. Po smrti
otca sa jej matka opäť vydala.
Základnú školu navštevovala v Kopčanoch, po nej najskôr študovala na
gymnáziu v Skalici, ale zmaturovala na pedagogickom gymnáziu v
Bratislave. Okrem poézie sa venovala ľahkej atletike a výtvarnému
umeniu. Od roku 1951 pôsobila ako učiteľka v Bratislave, kde sa aj na
začiatku svojej pedagogickej kariéry zoznámila so svojim budúcim
manželom.
Popri zamestnaní diaľkovo pokračovala v štúdiu na bratislavskej Vysokej
škole pedagogickej v odbore slovenčina a ruština, ale po siedmich
semestroch školu ukončila a uprednostnila rodinu. Poetka sa v roku 1954
vydala za výtvarníka Štefana Vadkertiho. V učiteľskej kariére
pokračovala až do roku 1962, kedy po vážnom úraze odišla do invalidného
dôchodku.
Práve tu začína jej kariéra redaktorky, prekladateľky a poetky.
Vadkerti-Gavorníková mala za svoje najobľúbenejšie miesto v ich domove
na Trnávke kuchyňu a špajzku, ktorú mala prerobenú na pracovňu. Tu
vznikali popri starostlivosti o tri deti a manžela jej prvé básne, ktoré
prvotne končili založené v šuplíku.
Prvé verše začala uverejňovať v Mladej tvorbe a Slovenských pohľadoch.
Motív smrti jej otca a matky sa objavuje v celej básnickej tvorbe
autorky spolu s krajom a jeho starými symbolmi vinohradníckeho života,
zvykmi a tradíciami. Všetky uvedené motívy rezonujú vnútorným
dynamizmom, v ktorom spája ženskú senzitívnosť s intelektuálnou
reflexiou života.
Ako redaktorka časopisu Revue svetovej literatúry pracovala v rokoch
1978 až 1986, z toho šesť rokov ako zástupkyňa šéfredaktora.
Lýdia Vadkerti-Gavorníková vydala básnické zbierky Pohromnice (1966),
Totožnosť (1970), Kolovrátok (1972), Kameň a džbán (1973), Piesočná
pieseň (1977), Trvanie (1979), Víno (1982) a Hra na pár - nepár (1992).
Známe sú aj jej preklady z nemčiny, francúzštiny, ruštiny a češtiny.
Pozoruhodne pretlmočila i básnické texty ruského básnika, herca a
pesničkára Vladimira Vysockého.
Výnimočná slovenská poetka Lýdia Vadkerti-Gavorníková, milovníčka džezu,
Michaela Jacksona a balkánskej kuchyne, zomrela na rakovinu 22. mája
1999 v Bratislave. Dodnes je označovaná za prvú dámu slovenskej poézie.